Otázky a odpovede

Zodpovedané otázky

 

  1. Môžem použiť projekt pre realizáciu stavby aj ako projekt pre stavebné povolenie?

  2. Kedy mám požiadať o stavebné povolenie a kedy mi postačí iba ohlásenie stavebnému úradu?

  3.  Môžem vykonať zmenu stavby samovoľne?

  4. Aké podklady potrebujem pre vypracovanie projektu – časť statika/ statického posudku...?

    a)      Ak sa jedná o novostavbu?

    b)      Ak sa jedná o existujúcu stavbu?

    c)       Ak sa jedná o bytový dom?

    d)      Ak sa jedná o havarijný stav konštrukcie?

  5. Aké je znenie Murphyho zákonov pre projektantov?

 

 Odpovede môžete nájsť nižšie.

Môžem použiť projekt pre realizáciu stavby aj ako projekt pre stavebné povolenie?

Áno.

 

    Ak ste sa rozhodli stavať a nemáte dostatok času na vypracovanie realizačného projektu, pomôže Vám vypracovanie projektovej dokumentácie v rozsahu tendrovej dokumentácie/dokumentácie pre stavebné povolenie.

    Ale ak však máte dostatok času na vybavenie stavebného povolenia, odporúčam Vám nechať si vypracovať priamo projekt pre realizáciu stavby. Možno ho tiež použiť aj na vybavenie stavebného povolenia a ušetríte náklady a čas investorovi a v konečnom dôsledku aj dotknutým projektantom.

    Takýmto postupom sa zväčša riadia jednoduché stavby a zložité sa ďelia do jednotlivých fáz projektu.

Kedy mám požiadať o stavebné povolenie a kedy mi postačí iba ohlásenie stavebnému úradu?

Všetko je zakotvené v stavebnom zákone č.50/1976 §55 a §56

citácia:

§55

(1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.


(2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, 
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, 
e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2, 5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, 
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4, 5 m, 
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.

 

§ 56

Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje

a) pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej správy podľa banských predpisov, 
b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov, 
c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, 
d) pri scénických stavbách pre film a televíziu, 
e) pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach, 
f) pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov, 
g) pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa, 
h) pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. d), 

i) pri rozvodoch elektronických komunikačných sietí a zvodoch antén, ktoré sú umiestňované v uzavretých priestoroch stavieb.

Môžem vykonať zmenu stavby samovoľne?

Podľa toho o aké zmeny stavby sa jedná.

Pri zmenách, ktoré podstatne nemenia vzhľad, účel užívania stavby a nezasahujú do nosnej konštrukcie, zákon povoľuje vykonať zmenu bez odborného posudku a postačí iba oznámenie stavebnému úradu (pozrite otázku "Kedy mám požiadať o stavebné povolenie a kedy mi postačí iba ohlásenie stavebnému úradu?"). 

Avšak treba si uvedomiť, dokáže bežný človek bez potrebného stavebného vzdelania určiť, či sa jedná o zásah v nosnom systéme a či o zásah, ktorý ovplyvní nosný systém?

Stavebné úrady zväčša požadujú aj odborný posudok!

 

Príklad:

Realitou na Slovensku je, že vlastník bytu sa rozhodne vybúrať priečku s vysvetlením, že nezasahuje do nosného srstému a že sused to spravil tiež a nič sa nestalo. Zo statického hľadiska sa nejedná o priamy zásah do nosnej konštrukcie, ale o zásah, ktorý ovplyvní nosnú konštrukciu! To znamená, že zmeny sa nemusia, ale aj môžu prejaviť a v tomto prípade by sa prejavili na stropnej doske - aj keď priečka nie je nosnou, ale prenáša sily (v dôsledku priehybu stropnej dosky),tieto sily sú veľmi zanedbateľné voči nosným stenám. Prejaví sa to tak, že susedovi nad vami začne "prefukovať popod dvere, lebo sa mu zväčšila škára medzi zárubňou a dverami".

Aké podklady potrebujem pre vypracovanie projektu – časť statika/ statického posudku...?
a) Ak sa jedná o novostavbu?
b) Ak sa jedná o existujúcu stavbu?
c) Ak sa jedná o bytový dom?
d) Ak sa jedná o havarijný stav konštrukcie?

a)      Pri novostavbe je potrebné aby investor mal všetky svoje požiadavky jasné a ucelené. Tie poskytne formou už vypracovanej architektonicko-stavebnej časti projektu, resp. prekonzultuje priamo so statikom, ktorý vypracuje potrebný projekt.

b)      Zásahy do existujúcich stavieb si zväčša vyžadujú osobnú obhliadku a konzultáciu priamo na mieste stavby, kde sa investor rozhodne ako bude pokračovať v projekte po konzultácií so statikom. Pred obhliadkou by bolo najvhodnejšie zohnať archívne údaje o dotknutom objekte (pôvodný projekt, resp. pôdorysy, rezy, informácie o použitých stavebných materiáloch). Častokrát takéto podklady už neexistujú a v takom prípade je potrebné zohnať akékoľvek dostupné informácie – aj ústneho charakteru (staršie generácie, fotky…). Statik na mieste obhliadky určí aký bude nasledujúci postup.

c)       Podkladom pre vypracovanie posudku/projektu pri bytových domoch je pôdorys a základné informácie o stavbe a materiáloch (ak nie je so statikom dohodnuté inak, tak je potrebné aby ich zohnal, zdokumentoval = nafotil, naskenoval a poskytol investor).

Pôdorys nájdete

o   vo svojich súkromných papieroch o výmere bytu

o    v znaleckom posudku ohodnotenia bytu

o    u správcu budovy

Základné informácie o stavbe a materiáloch nájdete

o    v znaleckom posudku ohodnotenia bytu

o   u správcu budovy

d)       Pri havarijnom stave konštrukcie je potrebné bezodkladne informovať statika, ktorý určí nasledujúci postup. V tomto prípade sú podkladom informácie vedúce k určeniu príčiny. 

Aké je znenie Murphyho zákonov pre projektantov?

Prvý zákon zmien.

Informácia o zmene projektu sa dostane k projektantovi zásadne vtedy, keď je už hotový aj po­sledný výkres. (Často nazývaný „Teraz nám to vravíte?!“)

Dôsledok;

V jednoduchých prípadoch, keď' máme oproti sebe jednoznačne správne a jednoznačne ne­správne riešenie, je často múdrejšie zvoliť nesprávne riešenie za účelom urýchlenia neskoršej kontroly.

 

Druhv zákon zmien.

Čím bezvýznamnejšia sa zdá zmena projektu, o to väčší bude mať dopad a tým viac výkresov bude treba prekresliť.

 

Tretí zákon zmien.

Keď sú tesne pred dokončením projektu konečne dodané presné plošné rozmery, namiesto predpokladaných, vždy je oveľa ľahšie začať znova od začiatku.

Dôsledok:

Je zbytočné si dopredu robiť starosti zo zmien, ak žiadne nie sú, určite ich niekto urobí.


Váš názor je dôležitý

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok